»

sep 10 2007

Ako som začínal

K modelovaniu sa vraciam skoro po pätnástich rokoch. Moje začiatky boli podobné ako u každého modelára. Ako malý školáčik som si vzal do hlavy, že budem rušňovodičom a od toho momentu mi to nikto nevedel vyhovoriť. Táto idea sa so mnou ťahala celú základnú školu a mala pokračovať ďalej na dopravnej priemyslovke.

Nakoniec to dopadlo celé úplne inak. Neprešiel som vstupnou lekárskou prehliadkou a mojim snom bol koniec. Nie však nadlho. Veď prečo viesť len jednu mašinu, keď doma v škatuli bolo celé depo. Dnes už ani neviem, kto ako prvý priniesol krabicu s vláčikmi, ale bola to klasická základná zostava od BTTB s plechovým koľajivom.

Obsahovala dve mašinky, vagóniky, zopár koľají a dve výhybky. Za začiatok to bohate stačilo. Časom, ale bolo treba mierne rozšíriť trať. Už nestačil len okruh po strede izby. Bolo treba vytvoriť tunel pod stolom a poza posteľ. Tak sa prikupovali ďalšie koľaje a výhybky. Postupne sa zbierka rozšírila. Keďže som sa v tom čase venoval aj plastikovému modelárstvu, nebol problém pozlepovať domčeky, stanice, rampy a ostatné stavby, ktoré v tom čase predávali v modelárskom obchode v Trenčíne.

Výber bol bohatý a ja som usilovne šetril (prípadne otravoval rodičov) aby som mohol dokúpiť ďalšiu časť skladačky. Prvý a zatiaľ aj posledný panel som poskladal za pomoci rodičov, na povale chaty. Bol to vcelku veľký priestor, ale ako som neskôr zistil absolútne nevhodný. Každý sa učí na vlastných chybách a ja som ich tam narobil viac ako dosť. Povala, kde som panel poskladal bola síce priestranná a vcelku pohodlná, ale keďže išlo o chatu, kam sa chodilo len o víkendoch a kúrilo sa tam nepravidelne aj dosť vlhká. Hlavne v zime kolísanie teplôt nedopomohlo k lepšiemu výsledku. Plechové koľajnice rýchlo oxidovali a po pár rokoch nebolo možné plynulo jazdiť s mašinami. Dnes nemám z neho bohužiaľ už žiadne fotky, ale išlo o trojkolajnú stanicu s dvoma okruhmi. Bolo možné prevádzkovať dve lokomotívy naraz, ale len jedným smerom. Ďalej obsahovalo zastávku a rampu v továrni. Okrem problémom s vlhkosťou som sa nevyhol ani druhej chybe. Namiesto aby som modeloval krajinu okolo koľají, prispôsobil som koľajnice okolitej krajine. Nakoniec koľaje kopírovali povrch krajiny a na niektorých miestach vznikali miesta, cez ktoré mal aj ináč spoľahlivo jazdiaci Hektor problémy prejsť.

Dokonca sa mi tam podarilo vymodelovať stúpanie, ktorým nevyšla žiadna lokomotíva. Išlo teda o „jednosmerku“ na kopci. Jednou stranou sa súprava dostala nahor a druhou sa skôr zošmykla ako zišla dole. Po nastúpení na elektrotechnickú priemyslovku, kam som sa nakoniec prihlásil, som začal rozmýšľať ako toto koľajisko zlepšiť tak, aby bolo možné vlaky spoľahlivo prevádzkovať. Nakoniec som pristúpil k rekonštrukcii. Nebyť toho, že po vysokej škole som nemal na modelárčinu už vôbec čas a panel som rozobral, bola by prebiehala asi dodnes :-). K modelovaniu som sa vrátil na chvíľku asi po desiatich rokoch, kedy som na internete našiel zopár krásnych záberov z koľajiska Tomáša Bartoša a niekoľkých klubov. V tom čase som však začínal v zamestnaní, moje priestorové možnosti boli skoro nulové a voľný čas sa počítal za týždeň na hodiny. Bývanie v podnájme v Bratislave nedávalo možnosť venovať sa tomuto koníčku. Zmena nastala asi pred pol rokom, kedy som znova nazrel na internet. Hneď zo začiatku ma očarila práca modelárov „Houmra“ a „Shimanského“, kde som podrobne sledoval ako budujú svoje kráľovstvo. Ja som oprášil svoje spomienky a keďže je už dnes aj iná situácia ohľadom miesta, pustil som sa do práce. Momentálne venujem polovicu času modelárčeniu a polovicu digitálnemu riadeniu, ku ktorému som sa dostal po neprijatí na dopravnú priemyslovku. Ono nakoniec sa to celé aj tak stále motá okolo tej železnice :-). Na teraz mám jeden malý skúšobný okruh, kde skúšam svoje modelárske pokusy, ale hlavne rôzne zapojenia pre DCC.

Ide o jednoduchý ovál rozdelený na 8 izolovaných úsekov, ktoré môžem podľa potreby zapájať a skúšať svoje zapojenia s DCC. Ďalej je pred dokončením rám koľajiska s rozmermi 170x130cm , kde by som chcel mať jednokoľajnú stanicu na hlavnej trati a časť lokálky s koncovou stanicou. Jej plánik dám na stránku onedlho. Takže to by na úvod stačilo. Práce mám dostatok a keďže s voľným časom sa toho moc nezmenilo, budú asi aj príspevky pribúdať pomalšie. Na druhú stanu dúfam, že budú o to kvalitnejšie.