«

okt 25 2016

Týnec 2016 – prvý krát za hranicami

Po X rokoch čo sa zúčastňujem stretnutí modulovky v TT na Slovensku som chcel navštíviť konečne aj stretnutie za hranicami. Pôvodne som myslel, že rovnako ako minulý rok zavítame s Patrikom aj tento rok na jeseň do Bernolákova, no pri pohľade do kalendára a zistení rozloženia sviatkov mi vyšlo výhodnejšie jesenné stretnutie klubu Trati 3b – Modulové železnice Podkrkonoší, pôvodne plánované v Malých Svatoňovicích.

Rozhodnutie to bolo rýchle a prihlásenie na stretnutie ešte rýchlejšie. Už počas stretnutia v Hnúšti nás chalani zo Zababovskej sekcie TT-Provoz volali, či neprídeme na stretnutie k nim.  V čase, keď sme sa so Zoranom rozhodli, že by sme zašli na toto stretnutie, mali už navrhnutý layout a bolo už aj po uzávierke pre prihlásenie modulov. No jeden Zoranov telefonát všetko zmenil. Chalani nás ochotne prijali a už vytvorený layout doplnili o naše stanice a moduly. Na stretnutie sme zahlásili stanicu Kokava, skryťák Nové Mesto (ten sa im výborne hodil, nakoľko nebol v layoute žiaden iný) a niekoľko traťových modulov. V zostave Zoran, Jakub, Patrik a  ja sme sa každý z inej strany vybrali do Týnca nad Labem, kde sa nakoniec stretnutie konalo. Zoran s Jakubom vyrazili z BA cez Brno, ja s Patrikom sme to vzali z Mníchova cez Prahu. Cestou plnej kolón a opravovaných častí diaľnic v Nemecku sme sa pomaly blížili k cieľu. Z predpokladaného dvojhodinového náskoku sa po márnom hľadaní bankomatu FIO banky v obchodnom centre v Prahe nakoniec vykľulo mierne meškanie. Bankomat sme nakoniec našli a českú menu vybrali na námestí v Kolíne (počet zákazov, ktoré sme prehliadli radšej ani nepočítam, hotové bludisko), kde sme na stanici ešte naložili Tibora z KE. Posledný účastník zo Slovenska prišiel v piatok Boris z Bratislavského Railnetu.

K samotnému stretnutiu mám zopár postrehov, tak v skratke ich tu popíšem:

  • mesto konania – mestečko Týnec nad Labem je malebné mesto pri Labe. Prvé čo nás prekvapilo boli serpentíny vedúce na námestie. Kam to vlastne ideme? V prípade, že by tu bolo stretnutie v zime, určite balím k modulom ešte snehové reťaze. Druhé prekvapenie bolo, keď na námestí navigačný zahlásil uprostred námestia odbočte v pravo a potom rovno. Tak sme poslúchli a strúhli si to zase krížom cez nejaké nástupištia do malej uličky čo sa tam objavila.
  • miesto konania – pôvodne plánované miesto konania bola telocvičňa základnej školy  Malé Svatoňovice, no na poslednú chvíľu museli miesto zmeniť a našli halu v Týnci. Išlo tiež o telocvičňu miestnej základnej školy a musím povedať veľmi pekná. Cez veľké okná síce po ráne svietilo slnko do očí, no okolo desiatej zaliezlo za strechu a zostalo len príjemné teplo a svetlo. Takže sa išlo do kraťasov. Podlaha bola nejaká guma čo bol balzám na ubolené nohy.
  • strava – tu musím povedať, že trošku sa muselo improvizovať. Pokiaľ varili v škole, tak bolo všetko jasné. Zaradili sme sa do rady k okienku medzi prvákov a trietiakov a zaspomínali na zašlé časy :-). Varili dobre a ovocný čaj z termo-bandasky som si už dávno nečapoval. Keď sa v škole nevarilo, tak sa objednávalo z miestnej pizzerie, takže donáškové auto pendlovalo bez prestávky. Horšie bolo, keď nestíhalo, to sme potom napríklad v stredu po deviatej večer hľadali nejakú otvorenú reštauráciu aj v priľahlom Kolíne. A našli sme peknú, v tom čase ešte otvorenú, varili veľmi dobre a bola 50m od bankomatu, ktorý sme poobede pripravili o peniaze. Vedieť to, tak poobede kašlem na jeho hľadanie a vyberiem ich až večer 🙂
  • ubytovanie – nasťahovali sme sa do miestneho kempu spojeného s lodenicou a neľutujeme. Pekne zariadené, na brehu Labe, výborné.
  • stavba layoutu – tu som bol zvedavý ako sa stavia layout v Zábabove. V propozíciách bolo uvedené, že treba naštudovať predpis S1 o stavbe layoutu, tak som študoval. Po príchode sme sa zvítali s ostatnými účastníkmi a začali hľadať zodpovedné osoby za stavbu, značky o umiestnení stanice a podobne. No žiadne žlté, oranžové a neviem aké vesty a ani značky sme nenašli. Miesto toho prišiel Tomáš, zabezpečil nám pomoc s vyložením auta a išlo sa na stavbu. Vymerali sme umiestnenie stanice podľa plánu a postavili rovnako ako to robíme na našich stretnutiach. V čase nášho príchodu už stál skoro celý layout. Naša časť bola na konci , tak sme sa po príchode Zorana k nemu pripojili. Do večera sa ešte zapojili rozvody X1, X3 a telefóny. Na druhý deň sa dokončila inštalácia a už doobeda sa začalo jazdiť. Aj bez predpisu S1 to išlo pekne rýchlo.
  • layout – tvorila hlavná trať z Nového Mesta, Kokavu, Malé Svatoňovice, Černú nad Úpou ( súčasťou bola vlečka lomu), Drnov, Svor s odbočku miestnej dráhy cez Horní Hádkov do Kouřimi (nákladná doprava tu bola realizovaná len pomocou M131.1, kde bolo povolené ťahať len jeden vozeň – rozhodne zaujímavé). Hlavná trať končila v Moldave, ďalej pokračovala lokálka do Nového Oldřichova, a Mochova. Po tratiach sa potulovali motorové rýchliky, Hurvínky, rôzne relačné vlaky a podľa rozkazu o zavedení GVD bolo treba dávať pozor, aby sa niekam nezatúlali. Zvládli sme to a až na jeden zabudnutý vozeň prvej triedy išli vlaky od nás v správnej zostave.
  • GVD – rozkaz o nasadení GVD prišiel meilom v dostatočnom predstihu s poznámkou naštudovať. Tak som zase študoval, a veru dobre som spravil. Ten sa totiž hodil. Nákladná doprava síce v Novom Meste tento krát nebola zastúpená (centrálne sa rozraďovalo v Moldave, ktorá má na to dostatok koľají), súpravy sa len otáčali  a  len niektoré sme  čiastočne delili, aby vozne zaradené do obehu nešli hneď nazad. Zato sme sa bavili so spešninami a radením vozňov osobnej dopravy. Niečo nové pre Nové Mesto, no musím povedať bavilo ma to. Saša spravil zaujímavý GVD a jeho súčasťou boli aj tieto hrátky. Ráno sme vyslali vlak so spešninou a cez deň sa nám postupne vozne vracali nazad. Okrem toho sme sa bavili s radením Balm vozňov, posilových vozňov a vozňov prvej triedy do motorových rýchlikov.  GVD sa jazdil buď 1:5, alebo 1:6 (najskôr som sa toho obával, no bolo to v pohode). Za mňa teda jazdenie super.
  • úzka – zo začiatku bol v layoute zaradený len lom, kde sa prekladalo z úzkej na normálny rozchod. No v piatok (tuším?) dorazil Body a úzka sa rozrástla. Musím, povedať, že hneď ma zaujala a určite sa s ňou nelúčim. Až sa mi podarí porobiť, čo mám v pláne, nejaký modul s úzkou si postavím. Je to nádhera, plne funkčná a keď sa k úzkej pridá ešte užšia ….
  • zhrnutie – po začatí jazdenia nebol problém s únavou. No tá postupne s ďalšími odjazdenými sejšnami prichádzala,  nohy boleli viac a viac a nakoniec som radšej chodil naboso. Bezpochyby znamenie, že sme sa nenudili, ale jazdili. Vyskúšali sme si s Patrikom stanice Nové Mesto, Kokava a na záver aj Černú spolu s lomom. Odjazdili sme čo sa dalo, pokecali o čom sa dalo, skonzumovali a vypili čo bolo. Takže až na občas provizórne riešené stravovanie (v malom meste bohužiaľ nieto moc na výber) a začaté nedeľné balenie vozňov a loko ešte počas GVD stretnutiu nebolo čo vytknúť.
  • záver – stretnutie proste výborné a pokiaľ budeme mať čas, určite sa vrátime. Ďalej prikladám zopár záberov z layoutu.