«

»

dec 11 2011

Skrytá stanica – pôvodná stavba (už neaktuálne)

txt00029Nasledujúci článok už je neaktuálny nakoľko stanica v tomto stave neexistuje. Po troch rokoch od prvého stretnutia som sa rozhodoval ako ďalej so stanicou. Postupne bola rozšírená na použitie ako dvojkoľajná a plánoval som ju dotiahnuť aj do zeleného stavu. Ale ukázalo sa, že som sa pri stavbe dopustil niekoľkých chýb a nastala rekonštrukcia… Tento článok tu zostane ako „spomienka“ na niečo čo už nieje. Možno niekomu pomôže, aby sa vyvaroval podobných chýb.

 

 

 

Text z článku:

Plán a stavba rámov
Položenie koľají
Elektroinštalácia
Presuvňa

Plán a stavba rámov

Na stretnutí v Hôrkach sa ako jedna z tém rozhovorov prejednávala aj otázka ako ďalej s jazdením a vyšlo z nej, že sú potrebné ešte 1-2 skryté stanice, kde by sa tvorili súpravy pre stanice v layoute. Pôvodne som neuvažoval nad stavbou skrytej stanice, ale postupne sa mi táto myšlienka zapáčila. Takže tu je projekt skrytej stanice – zatiaľ bez mena.
Stanica sa skladá z 5tich modulov s rozmermi 100x50cm a v zloženom stave to bude balíček 100x50x60cm. Prvý modul má normované čelo (Zababov TT) z oboch strán, druhý len z ľavej strany, tak aby sa dala stanica skladať a pripájať k layoutu podľa aktuálnej potreby.

Teda bude možné postaviť celkovo štyri varianty stanice v dĺžke 3 až 5 metrov:
– moduly 1-5, dĺžka 5m, koľaje dlhé 220 – 280cm, 1m koľaj na posun
– moduly 2-5, dĺžka 4m, koľaje dlhé 220 – 280cm, posun bude na hlavnej trati
– moduly 1-3 a 5, dĺžka 4m, koľaje dlhé 120 – 180cm, 1m koľaj na posun
– moduly 2,3,5, dĺžka 3m, koľaje dlhé 120 – 180cm, posun na hlavnej trati
Stanica dostane na koniec zelený kabát a malú budovu správy.

Stavbu som začal narezaním preglejky hrúbky 10mm. Jednotlivé diely som lepil lepidlom Patex Wood, ktoré drží veľmi, ale veľmi dobre. Mal som možnosť sa pár krát o tom presvedčiť, keď som si zalomil vrták a potreboval som ho vybrať, alebo keď som sa rozhodol robiť úpravy na 1. module, ktorý !“bol“ už v tom čase hotový. Ďalej som na spájanie použil skrutky do dreva 3,5x50mm. Všetko sa stále premeriavalo uhoľníkom, aby boli steny v pravom uhle.

Výsledná kostra modulov 3 a 4 vyzerá takto

Moduly majú zdvihnuté bočnice o 32mm (12mm je polystyrén a korok, 20mm je bočná ochranná stena, aby model nespadol pri prípadnej kolízii) a čelá o 12mm, keď sa nalepí polystyrén 10mm a korok 2mm (rola z Baumaxu 8000x500x2mm) bude podložka v rovine s čelami.
Modul 2 má postupne sa zdvíhajúce bočnice aby bol prechod plynulý, 5. modul má zdvihnuté aj zadné čelo. Moduly 2 až 4 hore nohami

a normálne s nalepeným polystyrénom ako podkladom pre odhlučnenie

Modul 1 som sa po dokončení rozhodol prerobiť (neplatí staré dobré 3xmeraj 1x rež, alebo 100xplánuj 1xsprav), aby pasoval na ostatnú trať. Preto som ho chcel na ľavej strane zúžiť na šírku 400mm. Nakoniec sa to podarilo, ale tej roboty naviac a napasovávania….:-( Nikdy viac!!!
Na povrch som použil polystyrén, sadru a utierky pre deti podľa popisu Ferka Kociana z Hôrok . Tento postup je jednoduchý, lacný, veľmi dobre sa s ním robí a hlavne výsledok je výborný – odporúčam vyskúšať.

Pod koľaje som dával korkový podklad, ale ten som chcel zospodu lepiť Chemoprénom (stačí, že z vrchu bude zaliaty disperziou, nech aspoň zospodu je trochu odhlučnený), preto som použil dve vrstvy letákov namočených v Duvilaxe,

jedna sa neosvedčila, Chemoprén sa dostal skrz … a zase sa opravovalo.

Takto vyzeralo pracovné prostredie (bordel) pri postavení celej stanice. Je vidieť rozšírenie 1. modulu zo 400 na 500mm a budúce zhlavie na 2.module vytlačené na papieri.

Na záver už len zábery, ako vyzerala stanica pred prestávkou.

Plán je pripraviť stanicu na testovanie do stretnutia v Kokave nad Rimavicou niekedy na jar. Momentálne pracujem na ovládaní „samodomo“ presuvne pomocou x51, ktorá bude na poslednom module. Je to asi jediná činnosť, ktorej sa môžem teraz venovať :-(.

Položenie koľají

Celý plánik druhého modulu som prekreslil do XTrCADu, z ktorého sa dá krásne vytlačiť v mierke 1:1 na tlačiarni. A začalo sa lepenie. Z celkovo 12ks papiera formátu A4 som zlepil skutočnú časť stanice. Dá sa pekne predstaviť ako to bude vyzerať po kompletizácii a aj s vozňami pobehať.

Začal som skladať jednotlivé výhybky. Použil som stavebnice Tillig výhybiek EW2, z ktorých sa dajú poskladať ľavé, pravé aj symetrické (tie som nerobil) výhybky. Došlo aj na menšie úpravy jednotlivých častí výhybiek.

Do budúcna plánujem pre domáce potreby (na stretnutiach sa zatiaľ nepoužívajú) osadiť aj moduly spätného hlásenia polôh výhybiek a obsadenia úsekov pomocou prúdových detektorov a zbernice S88. Preto som už naplánoval rozdelenie zhlavia na jednotlivé časti. Celkovo sa bude skladať zo štyroch častí, teda potrebujem štyri izolované úseky. Na spájanie koľají používam originálne spojky buď izolované, alebo kovové, ktoré ešte v mieste spoja letujem.

Na prenesenie nákresu z papiera na podklad som použil špendlíky na nástenku. Označil som si polohu jednotlivých výhybiek vždy v ose koľaje. Postupne som papier odkrýval a špendlík jednoducho zapichol priamo do korku. Nedá sa pomýliť, nakoľko v korku vždy zostala dieročka a presne sa dá zistiť kam daný špendlík patrí.

Nakoniec sa jednotlivé body pospájali a vznikol podklad pre samotné uloženie koľají.

Druhú časť som začal pospájaním a uložením na sucho pripravených dielov už priamo na korok. Nasledovalo zaznačenie pozície dier pre prestavníky a prívodné vodiče.

Pri uložení koľají si postavím k práve lepenému po jednom module na oba konce, aby som nameral čo najpresnejšie os koľají. Tu si pomôžem špendlíkmi a nitkou natiahnutou cez celú dĺžku modulov.

Ak je všetko v poriadku pristúpim k samotnému lepeniu. Lepím pomocou zriedeného Pattexu s vodou v pomere asi 1:1. Lepidlo nanášam len na vonkajší kraj pražcov. Snažím sa, aby sa nedostalo až k prútom, lebo po zalepení prútu k pražcom by bola asi dilatačná medzera na nič.
Na vyrovnanie koľají pri výhybkách používam špendlíky na nástenky a pravítko, na rovných koľajách potom železný profil 12x12mm, ktorý položím medzi koľajnice. Ten zabezpečí vyrovnanie koľají a aj ich čiastočné zaťaženie pri lepení.

Zaschnutá koľaj je potom krásne rovná.

Na upevnenie koncov koľají na hrane som sa rozhodol pre použitie drevoskrutiek 2,5×15. Skrutku zavŕtam do čela modulu čo najviac na kraj, aby končila koľajnica po zarezaní čo možno najbližšie ku hlavičke. Hlavičku mierne prebrúsim kotúčikom a koľaj letujem. Chýbajúce pražce na krajoch doplním až pri zaštrkovaní.

A pokračujeme ďalej…

Na záver ukážka ako osádzam výhybky. Podľa pripravených bodov navŕtam diery. Pre prestavník používam vrták 13mm (radšej som zvolil takýto väčší, aby som potom nemal problém s nastavovaním prestavníkov), na vodiče priemer 3,5mm. Do vyvŕtaných dier pre prestavník zalepím vyrobenú trubku z obalu na dokumenty. Tú používam, aby sa k prestavníku nedostával bordel z polystyrénu, prípadne korku, ktorým som sa prevŕtal.

Následne priložím poskladanú časť koľají. Nasuniem spojky (používam originál Tillig kovové, alebo izolované), koľaj zafixujem a zalepím.

Pokračoval som s pokladaním koľají na druhom module (modul zhlavia), ktorý je už skoro kompletne dokončený. Nasledovalo pripojenie piateho modulu a príprava na osadenie presuvne . Po zameraní a vyrezaní otvoru som pokračoval položením všetkých koľají.

a celkový pohľad

Zároveň som rámy modulov jedna, tri a štyri natrel čiernou lesklou farbou. Vyzerajú výborne 🙂

Na záver som položil výťažnú koľaj na posun v nákladnej doprave. Oproti pôvodnému plánu som ju po konzultácii s kolegami dotiahol až na hranu modulu. Možno niekdy v budúcnosti z toho vznikne dvojkoľajka. Ďalej som predĺžil odstavné koľaje pre motorové súpravy každú o asi 25cm. Teraz končia až na prvom module a vyzerajú oveľa lepšie.

Nakoniec ešte dve foto z jazdenia po kompletnom zhlaví.

Elektroinštalácia

Ako základný stavebný materiál som zvolil podľa odporúčaní vodiče 0,75mm2 pre pripojenia ku koľajam a 1,5mm2 pre hlavný rozvod a 0,35mm2 pre prestavovanie výmen a 3×0,14mm2 plochý pre spätný ohlas od prestavníkov výhybiek. Farby sú červená a čierna pre DCC signál do koľají, zeleno/žltá pre srdcovky, žltá a hnedá pre prestavovanie výhybiek (12V~) a modrá a biela pre napájanie relé a ohlasov (12V=). Banániky a zdierky som použil tak isto odporúčané Hirschmann podľa článku na Railnet .
Každá koľaj dlhšia ako 0,5m má v strede dilatačnú medzeru a každá je na boku napájaná z hlavného rozvodu. Pre výhybky som volil 4 vodiče na každú. Jazyky výmen sú prerezané ( podrobný postup stavby je na webe KMŽ Hôrky ), takže by nemalo dochádzať k žiadnym skratom. Je to síce menej estetické, ale radšej nech je to spoľahlivé. Po osadení 8 výhybiek to vyzerá asi takto (a to tam ešte príde DKW)

Nasledovalo natretie modulov na čierno (hlavne zo spodu), lebo neskôr by som si to už nevedel predstaviť.

Keďže prestavníky Tillig majú len jeden voľný kontakt, použil som ku každému prestavníku jedno relé na 12V s dvoma prepínacími kontaktmi. Z prepínača prestavníka je ovládané relé a zároveň sú na ňom zavesené dva optočleny pre spätný ohlas. Tak budem mať kontrolu, že prepínač v prestavníku je funkčný. Kontrola relé nieje, ale je stavané na spínanie 5A prúdov a jeho životnosť je udávaná na 100 000 zopnutí, tak verím že vydrží.
Nedá mi nezhodnotiť prestavník Tillig – už nikdy viac. Tieto som použil len preto, že som ich mal ešte z pôvodného koľajiska, ale na budúce sa mu radšej vyhnem. Nestojí za cenu, za akú sa predáva. Počas montáže som musel každý dolaďovať a nakoniec prišlo aj k lepeniu ihly do unášača prestavníka. Aby som mal možnosť jeho rýchlej výmeny v prípade poruchy a aby aj všetky prepoje mali určitú fazónu, použil som ku každej výhybke kus plošáku. Hore je pre križovatku, dole dva druhy pre výhybky.

Na ňom je osadené relé (pre DKW 2xpre každý prestavník), optočleny aj s odpormi a dostatok voľných otvorov pre zaletovanie všetkých vodičov. DPS bude napevno prišróbovaná k modulu. Zároveň sú na nej zospodu zaletované matky M3 pre upevnenie prestavníkov, takže by malo byť jednoduchšie aj ich dolaďovanie, prípadne výmena (odpojí sa zo svorkovnice, povolia dva šróby a „zahodí do koša“…).
Takto potom asi vyzerá chaos vo vodičoch 🙂 na druhom module (najťažšom)

Na rozvod DCC a jednotlivých napäťí som použil kúsok DPS, ktorý je prišrobovaný na modul.

Na spojenie s ovládacím panelom použijem predlžovacie káble bežne používané k počítačom na paralelnú a sériovú linku (9 a 25 pinový) dĺžky asi 2m. Na druhý modul pôjde 2x25pinový (20 žíl na prestavovanie, napájanie bude asi strojené a neskôr prídu ešte rozpojovače), na tretí 9 pinový a na piaty jeden 25 pinový (kvôli neskoršiemu ovládaniu presuvne a zberu dát z S88). Tu je osadený konektor na treťom module

Jednotlivé zväzky sa nakoniec posťahujú a upevnia samolepiacimi úchytkami k modulu. To už potom ani nevyzerá tak hrozne (modul číslo tri a zatiaľ nedokončený dva)

Takto po zapojení dvoch konektorov vyzerá druhý modul.

A aby nebolo trápenia dosť, tak pri osádzaní poslednej koľaje sa mi podarilo navŕtať plošák na prvej výhybke. Asi 20 minút som zisťoval, prečo sa neprestavuje, skontroloval prívodné vodiče (či náhodou tých 0,14mm2 nieje naozaj málo – v pohode stačí), podozrieval kontakty prestavníka, relé… Až som si spomenul ako som vŕtal – a navŕtal. Jednu lízol a druhú presne trafil.

Presuvňa

Presuvňu v mierke TT bohužiaľ nerobí žiaden výrobca o ktorom by som vedel a s parametrami ktoré potrebujem už asi vôbec nie. Ide o presuvňu dlhú 24cm s rozsahom 8 koľají, čo je asi 43cm na presun. Preto som sa vybral cestou stavby formou „urob si sám“. Ako podklad mi slúži zopár fotografií, ktoré som našiel na internete a rôznych diskusiách. Pomocou nich som si v Coreli nakreslil v mierke 1:1 plán podľa ktorého postupujem.

Pôvodne malo ísť o presuvňu bez možnosti otáčania vozidiel, ale postupne som sa dostal až k nákresu s otočením mostu o 180° potrebného pre prevádzku parnej trakcie. Vzhľadom na to som musel upraviť aj niektoré rozmery samotnej jamy presuvne a preto nezodpovedá presne skutočnosti.
Ako materiál som použil plastovú tabuľu používanú v reklamkách. Tu som narazil na prvý veľký problém, ktorý stále nemám poriadne doriešený. Ako ju zlepiť? Skúšal som metódu studeného zvaru pomocou: acetónu, toluénu, všetkých možných riedidiel, ktoré sú bežne k dostatiu v drogériách a nič. Odoláva aj Chemoprénu, takže som ho použil na lepenie spolu s riedkym sekundovým lepidlom. Nie je to však ono, spoj je dosť krehký. Takže ak má niekto dobrý nápad, sem s ním.
Ako prvé som vyznačil umiestnenie jamy na module po ktorom nasledovalo rezanie a začistenie.

Okolo kraju som s presahom asi 15mm nalepil pás dosky a položil korok na zvyšok modulu.

Pohľad zospodu

a detail spoja na boku, ktorý je momentálne o 2mm vyššie ako korok. Po položení koľají bude zarovno s vrchom pražcov a teda aj posypového materiálu. Navrch pôjde nakoniec ešte imitácia dosiek z balzového dreva.

Celkový pohľad aj s dnom jamy (zatiaľ má nalepené len dve bočné strany)

a ešte raz kraj aj vyznačenými osami koľají

Na bok prídu nalepiť pásiky, ktoré úplne zakryjú rezané drevo aj polystyrén.

Samotný most bude z niekoľkých častí:
– mostovka – mosadzný plech 1,5mm rozmer 220x43mm
– nosič mostu – mosadzný plech 1,5mm rozmer 264×35
– držiak mostu – pásovina z mosadze 15x2mm, ohnutá do tvaru U
– púzdro pre ložiská na otočenie mostu – z mosadznej tyče priemer 20mm
Celý most sa bude pohybovať po dvoch vodiacich tyčiach pod povrchom, ktoré som vymontoval z vyhodenej tlačiarne spolu aj s lineárnymi ložiskami. Ako zdroj pohybu bude závitová tyč M6, ktorá bude otáčaná pomocou motorčeka.
Tu je vidieť zloženú presuvňu zospodu spolu s držiakom mostu

Vodiace tyče a závitová tyč budú uložené v držiakoch, ktoré budú upevnené na bokoch modulu tak, aby sa dala jemne doladiť poloha mostu pri montáži. Každý sa skladá z troch plátov dosky hrúbky 4mm. Pre závitovú tyč sú tu umiestené ložiská.

Ako posledné celkový pohľad na piaty modul s už položenými koľajami. Sú tu vidieť aj pripravené diely na most: nosič mostu s držiakom a mostovka.

Stavbu mostu som začal frézovaním drážok pre pražce. Použil som môj krížový stôl od Proxonu a klasickú vŕtačku s frézovým nástrojom. Nie moc presné, ale musí stačiť. Chcem aby boli pražce trochu zapustené a tak most asi o 1mm nižší. Ide čisto len o budúci vzhľad.

Ďalej som si pripravil nasledujúce komponenty: púzdro pre ložiská (pomohli mi s ním na sústruhu, je z mosadznej tyče priemer 20mm), os mostovky (robená na vŕtačke z mosadze priemer 8mm) a dve ložiská pre RC modely (vonkajší priemer je 12mm, vnútorný 8mm)

Osku som za pomoci klampiarskej letovačky priletoval k mostu.

Ďalej som do pripraveného otvoru v držiaku mostu zaletoval púzdro ložísk a nalisoval dve ložiská (každé z jednej strany). Pomocou nich sa bude otáčať mostovka okolo svojej osi.

A celok

ďalej už zmontovaný. Pre istotu som ešte most a os spojil šróbikom M3 (závit som rezal do osky).

… a točí sa…

Ďalej som z polyamidovej tyče odrezal dva kusy, do ktorých som pripravil zárezy pre nosič mostu a vyvŕtal dieru pre lineárne ložisko.

Po zmontovaní celku sa lepila koľaj. Znova prišla na pomoc profilová tyč 12x12mm.

Na koncoch mostu sú dve podložky, ktoré zabezpečia, aby sa most neprehýbal pri zaťažení a presne dosadal.

Na prenos DCC napätia bude použitý kus DPS a dva zberače pod mostom. Ako prvé som si vyrezal DPS 35x40mm a do stredu otvor priemer 21mm.

Na každý zberač mám dve izolačné podložky a PC, šróbik a podložku M2 a samozrejme zberač. Ten je zo zberačov pre H0 vozne, ktoré som si kúpil na burze v Prahe. Ja som jeden rozdelil na dva kusy, ktoré potrebujem.

Po čiastočnej montáži,

a po skompletovaní oboch,

a po zložení do celku.

Tu je vidieť pekne púzdro na ložiská, ktoré má na výšku len 10mm a sú v ňom dve ložiská. Nakoniec som ešte DPS rozrezal, aby som získal trochu viacej miesta. Zo zvyšku je v inom článku popísaná stavba tiahla pre výhybku.

Vrch mostu už so zapusteným šróbom a privedenými vodičmi.

Koniec mostu som zaoblil, aby sa dal otáčať. Musel som pracovať vľmi presne a hlavne na oboch koncoch rovnako.

Na držiak mostu prišiel DPS s podložkou, tak aby jeho výška bola spolu s koľajnicou zarovno koľajnice na moste. Bude tvoriť asi 1cm dlhú prechodovú časť. Myslím, že presne napasovať otáčanie a posun sa mi nepodarí, tak tieto dve chyby skúsim rozdeliť medzi dve spojenia. Uvidím ako to dopadne.

Prívodné vodiče som zapustil do držiaku mostu

Nakoniec som ešte raz všetko zabrúsil. Ako posledný bod bolo dokončenie dna jamy presuvne. Na bok som nalepil dva pásiky, ktoré budú prišróbované do boku modulu.

A takto vyzerá po momentálnom dokončení

Lokomotíva vojde na most,

otočí sa,

presunie a odchádza.

Nateraz je to všetko. Presuvňa sa takto zúčastní stretnutia v Kokave a potom uvidím ako ďalej. Ale už teraz viem, že niektoré veci nepôjdu ako som si myslel. Napríklad budem musieť zmeniť spôsob presunu. Po prvej skúške závitovej tyče so železiarstva sa celý modul rozkmital tak, že som ju hneď vybral. Jednoducho tyče, ktoré sú bežne dostať sú natoľko krivé, že sú nepoužiteľné (a to som si myslel, že akú rovnú som si vybral). Presné sú ale zase moc drahé. Preto skúsim prenos pomocou remeňa z tlačiarne (najlepšie A3, nech je čo najdlhší) – teda hneď ako nejaký zoženiem aj s mechanikou. Ak niekto má prístup k starým nefunkčným tlačiarňam, dajte mi prosím vedieť. Moc mi tým pomôžete dotiahnuť tento projekt do úspešného konca. Tak isto sa mi zatiaľ neosvedčili lineárne gulôčkové ložiská. Neviem či mám nejaké šmejdy, ale vôbec nechodia plynule a ľahko, ale naopak jedno je voľné a druhé ide ťažko. Preto sa niekedy celá presuvňa sprieči a zasekne. Rozmýšľam nad použitím klzných. Tie sú neporovnateľne lacnejšie. No uvidím, nakoniec je to zatiaľ len prototyp a ešte bude treba dosť vylepšení. Hlavné je, že momentálne základ funguje a je pripravený na prvé stretnuti

 

4 comments

Skip to comment form

  1. Mare

    Ahoj. Ako to vyzerá s presuvňou? Pokročil si s ňou? Rád by som videl pokračovanie, ak nejaké je. Ja tiež momentálne začínam pracovať na niečom podobnom pre svoje depo, preto som zvedavý čo a ako ďalej. Ďakujem 🙂

    1. Roman

      Ahoj, na presuvni sa práve pracuje. Kamarát mi ponúkol vnútornosti z jedného skenera veľkosti A3. Po prvých prirovnaniach a snahe dostať tam celý šuplík bez úpravy som sa rozhodol ho rozobrať a použiť len jednotlivé časti. Ešte musím upevniť kladky na lanká, ktoré budú posúvať most a budem písať sw pre Arduino čo to bude celé riadiť. Ako pohon je použitý krokový motor z toho skenera. Foto a aj článok pôjde na web až bude hotová minimálne celá mechanická časť. Ak chceš, môžem ti na mail poslať aspoň pár fotiek ako to vyzerá momentálne.

  2. Marek

    Tá posuvňa s točňou je super. To bol Tvoj nápad, alebo to niekde existuje aj v skutočnosti? Naozaj skvelé

    1. Roman

      Presuvňa s otočným mostom v skutočnosti neexistuje. No pre potreby prevádzkových stretnutí za predpokladu, že som sa rozhodol pre presuvňu je otočenie potrebné pri prevádzke parnej trakcie. Pri ostatných by nebolo treba. Je to môj výtvor a v súčastnosti je už druhá verzia na stanici, tento krát vypálená laserom a neporovnateľne presnejšia. Momentálne sa ovláda manuálne, no pripravujem aj elektrické ovládanie.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Môžte používať nasledujúce HTML tagy a vlastnosti: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>